Principál Divadla komédie Svetozár Sprušanský oslavuje okrúhle jubileum.
Úspešný divadelný dramaturg a režisér Svetozár Sprušanský oslávi 27. júna 2021 okrúhle jubileum – päťdesiate narodeniny. 22 sezón pôsobil ako dramaturg, neskôr aj ako režisér i umelecký šéf v Divadle Andreja Bagara v Nitre. V súčasnosti je dramaturgom Divadla Nová scéna a principálom Divadla komédie.
Ako režisér má na svojom konte 65 réžií, ako dramaturg 55 inscenácií s mnohými domácimi, ale aj zahraničnými režisérmi.
Päť dekád - to sú desiatky predstavení, na ktorých si spolupracoval ako dramaturg a režisér. Kedy si začal vnímať divadlo a kedy si si uvedomil, že to je tvoja cesta?
"Už ako dieťa som inklinoval k umeleckému slovu, hudbe, tancu... Ako škôlkar vo folklórnom súbore, neskôr ako prvák v dramatickom krúžku vtedajšieho Ústredného domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda (pod vedením pani Hany Koštiaľovej, Jarky Čajkovej, Anny Staškovej), následne ako nadšený amatérsky recitátor a aj laureát Hviezdoslavových Kubínov, Poděbradských dní poézie, Moravského festivalu poézie vo Valašskom Meziříčí... Až po nadšenecké roky v alternatívnom, amatérskom divadle.
Teda na začiatku bolo slovo. Ale už v desiatich rokoch ma fascinoval a priťahoval svet divadla. Filozofická fakulta UK a následne aj VŠMU boli len vyústením tohto záujmu a energie. Na konci prvej vysokej školy som dostal možnosť stať sa súčasťou Divadla Andreja Bagara v Nitre a tam sa už naplno mohli rozvinúť moje predstavy o divadle. Tam som vlastné sny o divadle mohol začať napĺňať."
Spolupracuješ s viacerými divadlami, rôznymi umelcami, prinášaš na javiská rozmanité žánre... Je pre teba ako tvorcu práve pestrosť v divadle dôležitá?
"Divadlo mnohých tvárí, podôb, chutí a vôní – to je moja priorita. Divadlo pestré a rôznorodé. Tematicky, žánrovo, obsahovo, esteticky. Divadlo plnokrvné. Neprehliadnuteľné. Neraz provokatívne a na hrane. Hľadajúce nové spôsoby vyjadrovania sa. Prinášajúce neošúchané témy, ich spracovanie. Reinterpretáciu. Ale aj hľadanie nových ne-divadelných priestorov a objavovanie novej divadelnosti v tomto prostredí.
Bolo to napríklad prvé uvedenie coo drámy na Slovensku (Tvár v ohni), tanečná fantázia so seniormi DABu na hudbu Stravinského Svätenia jari. Nové čítanie diel svetových klasikov, objavovanie aktuálnych textov modernej európskej spisby. Inscenácie, ktoré sa hrali v podzemných skladoch kulís (Čajka, Vyberač), v priestoroch Ponitrianskeho múzea (Tri sestry), v opustených garážach (Na dne).
A naposledy? Rodinná opera Rozprávka so šťastným koncom, v ktorej prišlo k spojeniu sveta opery a parkuru. Alebo fungovanie Divadla komédie s presným napĺňaním osobných predstáv o tomto žánri. Alebo novoscénický projekt Mladá Nová scéna a moderne apelatívne interaktívne predstavenie Domov, kde je ten tvoj? Alebo vlastný autorský projekt Zem bez mám, ktorý sa hrá v Sýpke bývalého poľnohospodárskeho družstva Prievoz – komorná inscenácia realizovaná v žánri melodramu; s dráždivou témou a skvelou hudbou Petra Zagara. Alebo naopak: veľké plátno – rodiaci sa pôvodný slovenský muzikál Jánošík na Novej scéne, ktorý bude mať svoju premiéru v septembri."
Čím ťa divadlo fascinuje?
"Svojou nevysvetliteľnou mágiou. Vlastnými pravidlami komunikácie s divákmi, ktoré si spoločne vytvárame. Ktoré my zadefinujeme."
Na čom si pracoval počas korony v tejto sezóne? Čo pripravuješ, aké máš ďalšie plány?
"Počas tohto obdobia som stále niečo skúšal a pripravoval. Možno aj preto, aby som sa nezbláznil. A teraz sa idem zblázniť, koľko toho je. Teším sa na divákov a na možnosť, že budeme môcť konečne hrať naplno. Stretávať sa s divákmi v hľadiskách. Aspoň v to pevne dúfam.
Pracoval som na komédii Výstup, na muzikáli Jánošík, na predstavení Zem bez mám. Pripravujem dve uvedenia divadelných komédií, divadelný kurz Španielčina pre začiatočníčky, divadelný projekt pre jedno poľské divadlo, inscenáciu pôvodnej hry Laca Keratu Holič, na otváracom predstavení Zámockých hier zvolenských... A snívam o takých predstaveniach, ktoré dokážu prekvapiť nielen divákov, ale aj mňa."
Svetozárovi Sprušanskému želáme pevné zdravie, veľa šťastia a energie pri vytváraní nových predstavení, ktorými Divadlo komédie poteší svojich fanúšikov na celom Slovensku.
Ku gratulácii sa pripája aj dlhoročný kolega a priateľ, herec Marcel Ochránek:
„Sveťa Sprušanského poznám už skoro 25 rokov. Účinkoval som v 25 jeho hrách všetkých žánrov najskôr v DAB Nitra, v súčasnosti spolupracujeme v Divadle Nová scéna a v Divadle komédie v Bratislave. Nie sme len kolegovia ale aj kamaráti. Obdivujem na ňom neskutočnú profesionalitu.
Vie ľudí motivovať, nadchnúť pre dobrú vec, pochváliť, ale aj strašne dodrbať)))
Želám mu veľa, veľa zdravia...“
Drámy, komédie, opery, muzikály – škála inscenácii Svetozára Sprušanského je pestrá a široká. Patrí k tvorcom, ktorí sa radi – a po svojom – vracajú k ruskej klasike (Pytačky – Medveď, Čajka, Tri sestry, Ujo Váňa, Višňový sad, Na dne, Ženba, Revízor, Vassa, Moskva Petušky, Izba č.6). Overené diela svetových autorov nanovo reinterpretuje a vkladá do nových, aktuálnych súvislostí (Hamlet, Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, Heda Gablerová, Sklenený zverinec, Svätenie jari).
Často siaha po súčasných, aktuálnych textoch zahraničnej proveniencie, ku ktorým pristupuje s moderným, neraz až provokatívnym režijným videním (Tvár v ohni, Bezkyslíkovce, Príbehy obyčajného šialenstva, Dark play, DNA, Siroty, Zlatý drak, Hamlet je mŕtvy, Punk Rock, Domov...kde je ten tvoj?, Prízraky, Dobro, Vták, Detektor lži).
Nevyhýba sa však ani čisto komediálnemu žánru (Šialené nožničky, Klimaktérium, a čo?, Horúca sprcha, Panikári, Sudcove starosti, Sluha dvoch šéfov, Námestíčko, Aj muži majú svoje dni, Pi čaj, miláčik!, Výstup) či muzikálom (Mrázik, Sladká Charity, Boyband, Mamma Mia!). Na konte má aj inscenácie opier (Čarovná flauta, Rozprávka o šťastnom konci).
Je držiteľom viacerých ocenení - v roku 2000 získal Cenu Literárneho fondu za réžiu inscenácií Čajka a Tvár v ohni, v roku 2003 za inscenáciu Tri sestry, v roku 2009 za dramaturgiu monotematickej sezóny Rodinné striebro, v roku 2010 za réžiu inscenácie Čarovná flauta. V roku 2003 sa stal laureátom prestížnej kritickej ankety DOSKY v kategórii Najlepšia réžia a Najlepšia inscenácia sezóny za inscenáciu Tri sestry. V kategórii Objav sezóny získal DOSKY za monotematickú sezónu Rodinné striebro v DAB v Nitre.
Pravidelne spolupracuje ako autor a režisér so Slovenským rozhlasom Bratislava a Košice. Dlhé roky sa ako porotca a lektor venoval amatérskemu umeleckému prednesu. Desať rokov bol členom výberovej komisie medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra. Desať rokov pôsobil ako externý pedagóg na Katedre réžie a dramaturgie VŠMU v Bratislave.